Nevnímam, iba plačem.
Predkladám nohu pred nohu
a kráčam, kráčam
až tam, k nemu.
Už som na blízku,
chcem ho objať.
Zvrtne sa,
zdvihne ruku,
chce ma pohladiť
a stratí sa.
Nevnímam tmu
iba tú bolesť.
V srdci mám dieru,
nevidím ho, neviem nájsť.
Zrazu cítim
dotyk váhavý
uhniezdim sa v objatí
a počujem hlas vášnivý.
Strhnem sa, precitnem.
Sama, bez neho,
v izbe sa ocitnem.
Už nechcem sen,
záplatu na oko.
Jeho vedľa seba len...
SEN
dátum vloženia
20. 4. 2006 19:44
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah20. 4. 2006 19:44
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. d.b.
mám taký pocit, že smutné máš oveľa oveľa krajšie,,
fantázia mi pracuje na max, videl som ťa na bledom chodníku a potom v tej posteli skrčenú do klbka
krásna jednoduchá báseň
21. 4. 2006 11:20 - potvora
viem ľahšie vyjadriť pocity úzkosti ako šťastia
Ale som rada, že sa ti ničo odo mňa páči
21. 4. 2006 19:54