Basnicky.sk

Cestou rozliehajú sa kroky,
nemajú tieň už za sebou,
dnes to sú už roky,
čo stál som pred tebou.

Bez sily hľadel na telo,
búchal rukami do zeme,
tak bezbranne na mňa hľadelo,
do duše vryli sa oči nemé.

Zlostný krik striedala zlosť,
slabosť prúdila v žilách,
anjeli na teba láska volajú,
hoc život svoj si ešte neprežila.

Posledný dotyk našich pier,
nekonečný pohľad umierajúcich očí,
doteraz nezasadol na duši mier,
kedy sa to trápenie skončí?

Nebudem už čakať ďalšie roky,
nemôcť žiť dni ani noci,
pokým naplnia sa riečne toky,
alebo zachvátia ma nemoci.

Poberiem sa cestou tvojou,
na druhý breh rieky,
navždy budem s láskou mojou,
hľadieť na kvitnúce jarné kvety.