Osamelý pocit napadol dušu zas,
nikto tu nie je keď sa obzeráš.
Izbou rozliehajú sa stony,
najprv tiché ,slabé. No bez ozveny.
Nie je to prvýkrát, čo ležala si sama
a tvoje bezbranné telo tma zakrývala.
Nedúfaš v nečakané klopanie na dvere,
čo tvoje myšlienky zaženie.
Svetlo nesvieti tak prenikavo,
tráva na jar sa nezazelení tak jasavo.
Celým telom prebieha biely chlad,
aká je šanca na návrat?
Čo môže byt stebielkom vo vode,
čo prinavráti ta opäť k tvojej slobode?
Existuje ešte taká vec?
Hľadáš ju ako vieru odsúdenec
Tmavy smutok
dátum vloženia
17. 4. 2006 18:13
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah17. 4. 2006 18:13
Básnička je vložená v kategórii Smutné

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- von Schwerzell
hm na zaciatok tvorby dost dobre...ale nesnaz sa z akazdu cenu rymovat na ukor kvality versov....
je som to casto robil ( a sem tam robim) pri mojich basnach...nie je to vzdy to pravuo orechovuo...
ale pekna dvojecka
17. 4. 2006 18:17 - nereg. Ronaldinho
ja som dal tiež dvoječku
celkom fajn...
toto sa mi páči...
Čo môže byt stebielkom vo vode,
čo prinavráti ta opäť k tvojej slobode?
17. 4. 2006 18:34 - Inguska
je to krasne... velmi sa mi to paci... ma to nieco do seba..!!
5. 5. 2006 17:37