Basnicky.sk

Pokosené pole, pozbierané plody,
rozpálený oheň, vypustené vody,
vysušené stromy, vylúpené hniezda,
zdola nahor letí padajúca hviezda.

Omeškaný hovor čaká čierna skrinka,
na pohrebisku živých potichu si spinká,
prázdne cely plné opustených duší,
zbytky našej viery zakopané v buši.

Nemý výkrik huči, vzniká v tmavom dave,
rozbúrené more v požehnanom stave,
pozerám sa do tmy a v ďiaľke vidím svetlo,
za oranžové zore rýchlo stúplo - kleslo.

Cez sklené oči vidno až do srdca,
srdce j e chladné na tele skryté,
v kolíske dieťa v pamäti vryté,
čaká ho láska či čaká ho život?

Odpovede sú jasné na, na otázky krásne,
načo písať básne, keď je to také strašné,
vraj! No nie je nik taký, čo rečie čo je,
keď telo a duša sa rozdelia v dvoje,
či príde pokoj a či príde smršť,
keď nastane tá čierno - svetlá chvíľka...SMRŤ!