Basnicky.sk

Ukrytá v púšti pod horúcim pieskom,
zahrabaná bahnom morského dna,
skrývam sa pred sveta matným leskom,
bojím sa zaklopať do Tvojho sna.

Zahalená brnením fantázie,
utrápená bezmocnosťou všednej chvíle,
vystavená smrteľnému jedu zmije,
stojím nahá v nepriateľskom tyle.

Strhnutá vírom humanizmu,
ponorená do hlbín ostychu,
očakávam s obavami kataklizmu,
kradnem si z lásky prepychu.

Oddaná myšlienkam večne živým,
vzdialená hluku koncertnej sály,
spútaná ošiaľom lásky divým,
chcem, aby sme bok po boku stáli.

Spálená plameňom pravdy do tla,
postrelená guľkou nevinnosti,
na Tvojej nohe som sa zasa potkla,
utápam sa v slzách krutej zlosti.

Zmorená výčitkami svedomia,
sotená do lživej priepasti,
hľadám časti rozbitého vedomia,
na drsnej ostrej peľasti.

Oprávnená neodpovedať na otázky,
nechránená hradbami z papierových štítov
okolo krku režú ma povrázky,
zabila ma povrchosť ľudských citov.

Vietor už odvial zo mňa piesok na púšti,
som uväznená v hlbokom tichu tupom,
ty stratil si mapu, cestu už nelúštiš,
ostáva mi teda rozdať sa supom....