Basnicky.sk

A prišla jar.
Mala to byť jar môjho života,
jar mojej lásky,
jar môjho šťastia,
mala priniesť úsmev na moju tvár.
Vykukli prvé snežienky.
Uzval sa vtáctva spev,
všetko bolo zrazu krásne,
i ten detský rev.
Po jari malo prísť leto.
No prišla zima.
Ochladilo sa, a všeto zahubila.
Zamrzli snežienky,
zamrzla i láska.
Zima mi zobrala jar.
Už nevidím hviezdy na nebi.
Kam zmizol mesiac?
Kto vysvetlí mi,
prečo prestali spievať vtáky,
prečo už necítim vôňu kvetov,
prečo je všade samá černota?
A ty. Odchádzaš kamsi vdiaľ,
tam, kde neuvidím už tvoju jari tvár.
Odchádzaš zrazu preč,
a mne ostáva len v očiach žiaľ.
Bojím sa, že už nepríde ku mne jar,
že ostane vo mne stále zima,
bolesť, trápenie a chlad,
budenie sa po nociach.
Či vrátiš sa ku mne ešte jar?
Chcem znovu vidieť hviezdy,
chcem znovu počuť spievať vtákov,
chcem znovu cítiť tvoju jari vôňu,
chcem znovu vidieť tvoju tvár.
Tou jarou si Ty.