Ked vietor rozfúkava moje vlasy,
ked mráz pohládza mi jemne kožu,
oči trblietajú sa ako štrasy,
a dnes viem,že slzy mi nepomôžu.
Ked zobúdzam sa ráno s citom,
viem,že nepatríš do môjho sveta,
ked budem šťastná,ty nebudeš pri tom,
Ked vôňa kvetov zahaluje moje pery,
nie je to nič,oproti tvojmu bozku,
tak prečo sa na mňa stále osud cerí,
prečo beháš mi ty stále po mozgu.
Už nikdy sa nedozvieš,že bol si pri mne,
či som šla spat,alebo sedela v lavici,
či bola som doma,či šla von po tme,
tvoje fotky teraz ležia v krabici.
Ja sa učím na svojich chybách,
a je to tak najlepšie,to viem,
je krásne mať vietor v krídlach,
a viac vám k tomu NEPOVIEM
Dátum vloženia 3. 4. 2006 18:53Lienocka
NECHCEM SPOMIENKY NA DNE KRABICE!!!!!!!!!!!
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1277
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lienocka (napísal autor básne)
jejda..nejak mi tam nieco vypadlo...
Ked zobúdzam sa ráno s citom,
viem,že nepatríš do môjho sveta,
ked budem šťastná,ty nebudeš pri tom,
zmetiem všetko,ako metla špinu zmetá.
3. 4. 2006 21:23 - nereg. potvora
nič si z toho nerob.Ja tiež zabúdam riadky a potom to ani nedáva zmysel
Ale je to dobré, ja mám tiež takú krabicu a myslím, že asi každý!
Ja sa učím na svojich chybách,
a je to tak najlepšie,to viem,
toto je asi najlepšie vystihnuté..
4. 4. 2006 19:18 - Ako Na To
jej velmi sa mi paci
5. 4. 2006 10:37