Basnicky.sk

caka len na jej ziaru,
pre neho svieti ako slnko v temnej chvili.
hlada len jej krasnu tvar,
ked vlci do neba vyli.

volaju do prazdnej ciernej oblohy,
aj on by zakrical,
asi zas bude mat miesto hlavy rohy,
a prilis trpky bude caj.

je ako lad v dlani,
dotykat sa ho nemozes.
mamka za skupost hani,
ked pride cas tak bez...

len malu chvilku sa jej dotknut,
dusu by mal plnu stastia.
trnista je put,
dobodany od chrastia.

povedat by pravdu chcel,
vyznat svoj tajny sen.
srdce zachvati ocel,
uz viac neuvidi den.

chcel by jej to len tak jemne naznacit,
boli ked citi zlyhanie.
podme krici nervozny bic,
bude nim pohrdat.

v jej ociach vidi nehu,
uz sa topi v slzach.
stratil pohlad z brehu,
tak sa telo kotula po vlnach.

jej oci pozeraju na sever,
on sa stratil na vlnach.
kricala,svoj pohlad si ber,
osud je na miskych vah.

citi pohlad plny ladu,
lez jeho je teply ako jarne zore.
kricala,chod prec hadu,
konci sa aj more.

vie, ze vzdy bude plno ladu v jej srdci,
citii ako tlcie kusky srdc.
rorhaju ho vlci,
len prazdne keci...

zaporna odpoved budi ho zo sna,
asi sa jej nikdy nespyta.
on uz jej odpoved zna,
a vlak uz davno nechyta.

vie, ze existujem vobec???
ani netusi, ze sni sa mu o nej...