d.b. 
paranoik
oči mám dokorán
zaspávam znovu sám
aj keď som bol doteraz s tebou
na mieste medzi vesmírom a nebom
kde som si ťa vzal ako kvet z rajskej záhrady
mám strach že nie si doma
sodoma v mojej hlave
čo keď si s niekým iným, čo keď sa ti niečo stalo
koniec sveta v malom
pichá ma v hrudi, ťažko sa mi dýcha
vieš veľmi dobre, že moja pýcha
je niekedy zbytočne veľká a niekedy malá
nie som si istý, či si sa smiala na mojich vtipoch
alebo na mne?
bolesť vládne v mojom tele
ja som vždy prežíval ako v nejakej cele
a ostraha symbol obavy a strachu
ležím len na prahu cely
a snažím sa postaviť na pevnú zem
moja láska, nikdy ti nepoviem
o svojom trápení
najlepšie sa mám vtedy keď kráčam zasnenýa nevšímam si realitu
som synom surealistu
a farby sú verše obuté v lodičkách
chcem s tebou zaspávať každý deň, maličká
chcem s tebou zaspávať každý večer
po snehonežnom milovaní
absolútne nepoddaní
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1255
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. jakama
no vidno, že si synom surrealistu, mne sa to zdá ako veľmi podarený výtvor..páči sa mi..je to niečo iné..1
30. 3. 2006 20:30 - d.b. (napísal autor básne)
vďaka,pozdravujem všetkých básnikov, ktorí sú na rovnakej vlne ako ja
31. 3. 2006 08:19