Basnicky.sk

Cez život sa mi prehnala smršť
a obrala ma o všetko, čo bolo moje,
o to nádherné a vzácne.
Chcem to naspäť vrátiť.


Nemôžem ďalej skrývať tajomstvo,
horšie ako obavy zo zubatej.
Všetko je to okolo
dobre skryté v duši mojej.

Nikdy som nič neskrývala
táto situácia ma zabíja,
rozožiera zvnútra.

Spomienky ma ovládajú
dýchať mi viac nedajú,
život trpkým robia,
čím odoženiem, tým vrátia.

Skúšam zabudnúť, nevnímať
červotoče zvnútra odstrániť.
Viac sa tam nevrátiť,
všetko vyvrátiť
a myslieť, že sa to nestalo.
Že ovládlo moju dušu
toľko hrôžy okolo
strachu, v tme lístia šumu.

Snáď sa mi to len zdá,
tie kruté obrazy
nemôžu byť z tohto sveta.
Nikto nepácha toľko krutostí.

Nechcem spať a znovu prežívať
strach a zlosť stále pociťovať.

Každý môže za svoje hriechy,
nevidím iné riešenie
z tejto víchrice,
jedine hodiť sa do rieky.

Všetka bolesť a slzy
vypláva na povrch,
už si nemusím trhať vlasy
a dusiť v sebe strach.

Zmyjem zo seba všetko,
ostane len moje, to málo
čo dokážem niesť
a nepadnem pod ťarchov
krutých neistôt
a cudzích omylov.


Nezostala som ľahostajná,
vzala som si to naspäť.
Nezostali mi žiadne tajomstvá,
konečne môžem pokojne spať.