Raz letelo životom srdce neskúsené,
čo neznalo nenávisti a krutosti Zeme,
plné lásky, ktorou chcelo pokropiť ľudí,
či taký úmysel záujem vzbudí?
neviem...no keď i to znesú zo sveta,
môže ísť do hrobu aj naša planéta.
Prosím, zamkni ma do láskavej dlane,
ja odvolám boj, zložím zbrane,
bielou šatkou zmyjem skutky minulosti,
nechcem sa topiť v daždi z mraku zlosti.
Otvor náruč, budem ticho jak motýľ v letku,
i keby sme jedli iba z chlebíka striedku,
napojíš ma láskou a ja budem sýta,
všade je krásne, kde nehu ľúbosť víta,
len dovoľ srdiečku nech bije vädno s Tvojím,
ber si ma celú, snáď za to stojím.
Dátum vloženia 27. 3. 2006 20:48jakama
Nádej
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2967
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. Adulka201
...nahodou je to fajn
27. 3. 2006 21:25 - von Schwerzell
velmi dobre citlive...a velavravne
28. 3. 2006 09:50 - nereg. Ronaldinho
heh...krásne...super citlivé...myslím, že si použila dosť pekné a vhodné slovíčka
28. 3. 2006 15:42 - nereg. jakama
Ďakujeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem
28. 3. 2006 19:17 - peto1
je to velmi pekna básen vyzaruje z nej vnutorne citenie autoro s niakou osobou
5. 4. 2006 11:28 - Mirush07
Fakt pekneee
31. 5. 2006 12:52