Keď sa žena odmaľuje,
je to malý skrat.
Cez deň sa ponosuje,
no večer sa nechce do zrkadla pozerať.
Keď sa žena odmaľuje,
je taká ako ju nepoznáte.
Je akoby nahá a len poletuje,
hľadá šminky, ktoré jej ukrývate.
Keď sa žena odmaľuje,
je to pravá žena.
No stále má pocit,
že musí byť nalíčená.
Nechce, aby do nej videli,
preto používa líčidlá a masky.
Je krásna, chce byť krajšia,
a to len z lásky.
Vždy musí hodiť iný make-up,
kvôli Vám, muži,
aby sa Vám páčila.
Veď každý po takej túži,
čo by sa aj líčila.
No povedzte:
Na čo by ste nadávali,
keby nebolo líčidiel?
Keby sme sa nemaľovali,
a nemali všade tisíc zrkadiel?
Keby sme nemeškali,
lebo nám nestáli mihalnice?
A nikdy neutrácali,
mesačne na rúže tisíce?
Keby sme občas neboli,
hrôzostrašne zmaľované........
Na čo by ste frflali,
jasný pane.....?
Dátum vloženia 27. 3. 2006 13:23Mačiatko
Nalíčená žena
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1519
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti