Z očí šľahá blesk a zloba.
Krutosť i pomsta zároveň.
A čo? Veď je neľútostná, tmavá doba.
Bohužiaľ, nemá úroveň.
Ľudské právo. Staráme sa?
Nie, prečo by sme mali.
Nevieme, ako plače ľudská duša.
Pre peniaze kľudne by sme ju obetovali.
Ľudské právo.
Pojem dávno zabudnutý.
Len spomienky na krásu dávnych čias,
zlobou ukradnutých.
Dívať sa do detstva? Načo?
Hľadať dobro stratené?
Nenájdeš ho. To dobré dačo
dávno vymyzlo už zo zeme.
Koho viním?
Seba. Nás.
Lebo často stáva sa, že len sen
má niečo z dávnych krás.
Dátum vloženia 24. 3. 2006 20:48neznáma :)
zistenie...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1822
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- jakama
absolútne súhlasím a je mi ľúto, že sme tak dopadli...
26. 3. 2006 15:49