Keď slnko ukončí svoju nebeskú púť
A krajina sa do tmy vnára
Neostáva mi nič iné iba si povzdychnúť
Ďalší deň a stále sama
Všade okolo mňa len tmu vidím
Sedím vo svojej izbe a samotu nenávidím
Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem
Otvorím ich a potichu si vydýchnem
A v tom moje oko v tej tme dačo zbadá
Pozriem von oknom a som rada
Tam predo mnou na ulici
Na chodníku v polovici
Svieti maják
Moja lampa
Stojí tam už mnoho dní
A toto nie je posledný
Pod ňou veľa vecí stalo sa
Dobré aj zlé
Bola svedkom veľkej lásky
Jednej plavovlasej krásky …
Keď si zaľúbenci pod ňou sľúbili
Lásku na veky … ach ako sa ľúbili
Stála tam keď v rúšku noci
Hádky sa rodili
No nebolo v jej moci
Aby sa tieto veci stratili
Každý večer priatelia sa pod ňou schádzali
Dlho tam pod ňou sedeli
Bolo počuť smiech a radostnú to vravu
Neraz pod ňou našiel dakto tú pravú
I ja som tam neraz sedela
Pozerala na hviezdy a vedela
Že spomínať budem raz na tie chvíle
Čo som tu strávila čo mi boli milé
Ale stále čakám na ten deň
Keď pozriem von oknom
A skutočnosťou stane sa môj sen
Ty budeš pod tou lampou stáť
Svojimi nežnými očami na mňa pozerať
Obaja budeme sa smiať a
Lásku vzájomne si vyznávať
Dátum vloženia 20. 3. 2006 21:06momuška
Pod lampou
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1165
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti