Basnicky.sk

Sama, v čiernom rúchu zahalená, kráčam chodbami mojich citov,
v sebe uzatvorená, nevnímam - ani srdca môjho tlkot.
Zamyslená kráčam tými chodbami tmavými,
a keby som chcela mohli by byť aj láskou prežiarenými.

Sú také zvláštne, rúškom hmly pokryté,
sú také bez života, až príliš smutné.
Stále také monotónne, plné strachu a obáv,
srdce je v klietke uväznené, krváca od toľkých rán.

Stále kráčam v nádeji, že moje srdce oslobodím,
stále kráčam v nádeji, že zas bude biť ako predtým.
Moja nekonečná túžba po víťazstve narastá,
že raz sa budem radovať z veľkého šťastia.

Kľúč k môjmu srdcu mi môže dať len ten PRAVÝ,
ktorý otvorí srdca môjho brány.
Ktorý vkĺzne láskou naplnený doň,
a vyslobodí ho z klietky von.