Basnicky.sk

Mala som taký pekný sen...
Boli sme spolu a boli sme šťastný,
mali sme sa radi a všetci nám to priali.
Boli sme spolu a bolo nám fajn,
život bol ako raj.
Bolo to krásne,
písali sme si navzájom básne.
Básne lásky a šťastia,
nie bolesti a trápenia.

Ale to všetko bol iba sen,
v ktorom bol pekný každý deň.
Bolo to krásne,
samé šťastie.
Život plný nehy a vášne.
Ale to všetko bol iba sen,
ktorý sa rýchlo rozplynul.
Môj sen, ktorý sa pominul.
Len čo som ťa videla s tvojou kočkou,
život už pre mňa neni gombičkou.
Zakaždým, keď ju predo mnou niekto spomenie,
moje srdce sa smútkom zaleje.
Ja ťa tak veľmi ľúbim,
a preto tak veľmi trpím.
Ty ma nemáš ani trochu rád,
z mojich citov sa posmievaš.
Ach, ja chcem svoj sen,
v ktorom ľúbiš mňa len a len.
Ten sen sa mi však nikdy nesplní,
tvoje srdce opovrhovaním mnou pramení.
Nepoznám, aké to je,
byť tebou milovaná,
iba odmietaná.
Ako je možné,
že takto trpím a napriek tomu ťa tak veľmi ľúbim?!?
Čo je to za život,
keď nemôžeš lásku svoju mať,
čo je to za blbosť,
keď musíš lásku svoju ukrývať???
Prečo je svet taký krutý,
prečo pre lásku tak mnoho ľudí trpí???