Miro 
Slovo autora...
Za siedmymi dolami a siedmymi horami, tam kde sa piesok lial a kde medvedík Pu tíško sral žili dva šťastné bledozelené hriankovače Rowenta. Každé ráno, keď kohút Jonatán tretí krát ohlásil z neďalekej mešity príchod Ramadánu sa ocko hriankovač vydal na jazero nachytať čerstvý terestriálny chleba. A tak i jedno všedné štvrtkové poobedie vyrazil na svojej mobilnej ochlpenej jahode na lov. Fičal strmou skalnou cestou, ktorú prešiel už snáď tisíc krát s vetrom o preteky, keď tu zrazu z ničoho nič pri štvrtom klase marihuany vidí stáť plačúcu omrvinku. Ako ohľaduplný a starostlivý ochlpenojahodojazdec so školením BESIP neváhal ani chvíľku a prudko zatiahol za ručnú pílku. Zastal tesne pri vystrašenej omrvinke a rýchlo jej zoskočil na pomoc. Omrvinka sa preľakla tak strašne, že sa premenila na medzinárodného vysokohorského krokodíla. Hriankovač celý zadýchaný objal krokodíla okolo zubu pripravený chrániť ho svojím káblom so zemniacim kolíkom. Krokodíl sa však len pousmial a pošepkal hriankovaču tíško medzi špirály:" Fuck it. Ja tu len krájam cibuľu..."
Dátum vloženia 14. 3. 2006 21:27Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2209
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti