Basnicky.sk

Už je vlastne skoro utorok - utorok podvečer,
čas keď Ťa moje objatie ochráni pred treskúcou zimou,
čas keď stretnúť len Teba chcem, nebudem so žiadnou inou.

Čas pohladiť Tvoje hebké vlásky, povedať Ti tisíc nežných viet,
čas rozosmiať Tvoje očká, rozohriať skrehnutý Tvoj svet.

Obloha plná hviezd, či lístie čo leží na uliciach miest...
Veď život ten plný je krásnych okamihov,
vidím Ťa s červeňou taškou a Tvojou rozprávkovou knihou...

Tak ako nad vrcholkami stromov preháňajú sa chladné vetry,
držať v náručí túžim Ťa nahú len vo vlnenom svetri.

Ľúbim Ťa.