Basnicky.sk

Keď ráno vstanem a otvorím oči
Neviem či ešte snívam alebo sa sen skončil
Zrkadlo ma však vráti do krutej reality
V ktorej žijem svoj život ja i ty
V hrnčeku káva, na stole mastný chleba
Keby som sa lepšie učil žral by som kaviár, tak mi treba
Som ako mucha vyžijem z hovna
Keby som mal viac, nik by sa mi nevyrovnal
Som už dávno hore, slnko nevyšlo
Pospať ešte hoďku by sa mi zišlo
Sprej pod pazuchy a utekať na vlak
V druhej triede zisťujem, že na zuboch mám povlak
Žuvačku nemám a ani lístok
Z výplaty ostalo len nulové číslo
Tak aspoň dúfam, že sa stratím v dave
Že sprievodca akurát obíde mňa práve
Cestu som prežil bez väčšej straty
Dúfam, že domov sa mi podarí tak isto vrátiť
Teraz už len v robote makať dvanásť hodín
Takto celý mesiac a celý rok chodím
Som iba mukel, čo nemá práva
Čo za päť centov navyše aj v robote spáva
Nie som však jediný na celom svete
O to viete svoje, tí čo každý deň driete
Zmierený stým, že som nula
Že nemám nič aj keď driem ako mula
Občas premýšľam nad tým ako to zmeniť
Že by som si život mohol aj viacej ceniť
Mám už plné zuby tohoto prežívania
Realita je príliš ďaleko od snívania
Život je taký, že prekážky do cesty dáva
Niekto ju preskočí, ja som sa potkol, to sa stáva.
Každý deň je iný a ja som ten čo v zázraky verí
Že raz príde čas keď sa všetko zmení.


SSIGO/88