Vidina krajších dní
za oponou
pred východom slnka
budem lepší
než tieň z minulých nocí
Slová sa zastavili pred realitou
kvapkajú ako slzy
po premiére
malo to byť krásne
nové nádychy slobody
Zatiaľ len kričím
Takto nie!
Samota ma drží a srdce túži
Už nie si obraz, múza
čo žije v myšlienkach
cítim tvoj dotyk na perách
sme neistí blázni
ty miluješ a ja popieram
existenciu lásky
Sila rozhodnutia
už ťa nevztŕham zo svojich snov
si tu
v mojom objatí
a bozky
ako kvapky letného dažďa
nás držia v napätí
dotyky roztúžených tiel
zmývajú pozlátko samoty
Odhalil som všetky karty
nahý, svoje zbytky
vkladám do tvojich dlaní
poskladaj ma, prosím
som hlupák čo trhal seba na kúsky
Bál som sa
ukradnúť si šťastie pre seba
Bál som sa s prosbou v očiach vysloviť tvoje meno
Bál som sa
pozrieť na teba inak
Vzduchové bubliny
miznú na hladine
z dna
načahujem ruky
Tam niekde čakáš ty
kým sa odvážim vytrhnúť
z objatia samoty
Pýtaš sa prečo? Prečo ty?
Slová ti nepovedia čo je láska
nájdeš ju v očiach
topiaceho sa muža
Zachránila si ma
Bez obrazov a dokonalých veršov
musím priznať
Som tvoj a ty moja
Dátum vloženia 7. 11. 2020 18:02Mrakoplaš
Pre Patríciu
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3009
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- krasovlaska
8. 11. 2020 13:53 - lajko71
4. 12. 2020 11:25