Basnicky.sk

Ten pocit, keď som ako malá
púšťala šarkany,
keď som sa tak veľmi bála
tej desivej diaľavy.

No, aj keď ma mučil strach
že šarkana v oblakoch stratím
púšťala som ho s úsmevom na perách.

A keď sa v srdci k tej spomienke vrátim
nevidím šarkana, vidím teba.
Snažím sa pritiahnuť
no ty stúpaš do jasného neba.
Slzy chcem ovládnuť
No nemám dosť síl
Modlím sa za dážď čo by môj stud skryl.

Stojím uprostred poľa
Myseľ opúšťa vôľa,
Šarkan už zmizol kamsi

A ja aj po rokoch dúfam, že niekde tam si,
kde našiel si čo chýbalo ti v mojom náručí,
snáď zabudnúť raz sa naučím,
a nebude viac bolieť ma naše odlúčenie,
tak leť, kam vietor ťa ženie.