Zoja
Kde bolo tam bolo, za siedmymi stromami
prvý, druhý, tretí ,..., akú majú mäkučkú kôru, štvrtý, piaty, šiesty,.., nežne ich pohladím, a za siedmym
zastavím ...
- ... to je krásne, waw. Nič také som doposiaľ nevidela, možno iba v rozprávke. Uštipnem sa, au au. Je to skutočné, voňavé, farebné, nádherne! Kde to som?
- Na lúke - odpovedá mi akýsi hlások v blízkej diaľave.
- Halo? Kto je tam? – spytujem sa no nik neodpovedá. Možno to bol iba vietor ...
- Vetrik pomáha teraz púpave – ozvalo sa opať niekde pri mojej teniske?
Obzriem sa ešte raz okolo seba, ale nič nevidím, počkať! zazrela som dve
skákajúce ušká.
- Kto si?
- Brumo predsa.:)
- Brumo?
- ANO, Brumo som. Medvedík
- Medvedík lúčny malinký?
- Strednýý, Pozri ako vysoko vyskočím:
Vyskočil na slnečnicu, spravil tri saltaá, pozdravil slniečko a teraz sa spúšťa na púpavovom padáčiku. Vyvalí sa do trávy, usmeje sa a povie mi:
Zuzi ty trdlo, veď to som ja Brumo Tvoj Medvedik
- Čože? Ty ma poznáš? – začudovala som sa.
- Jasné už od čias Zuzky bábätka – dodal s úsmevom a načiahol sa labkou do uška: Páči sa, to aby si už nezabudla.
- Čo to? Tebe rastú v uškách nezábudky?
- Aano, aj orgovány, harmančeky, aj tulipány...ale to všetkým predsa! nielen mne.
- Aj Ľudom ?
- Jasne, že aj ľudom.
- Hmm nerozumiem...ani stopa po lupeni v mojom ušnom zvukovode ☹
- To sa stáva - Brumo konštatuje. Presne vtedy, keď človek zabudne robiť kotrmelce! najlepšie na rozkvitnutej lúke a 41x denne.
- Ahaa Heh - usmejem sa :)
- Ano ano, presne tak bez úsmevu nič nevyrastie :)
Posledná aktualizácia: 9. 1. 2020 23:23
Dátum vloženia 9. 1. 2020 23:15zastavím ...
- ... to je krásne, waw. Nič také som doposiaľ nevidela, možno iba v rozprávke. Uštipnem sa, au au. Je to skutočné, voňavé, farebné, nádherne! Kde to som?
- Na lúke - odpovedá mi akýsi hlások v blízkej diaľave.
- Halo? Kto je tam? – spytujem sa no nik neodpovedá. Možno to bol iba vietor ...
- Vetrik pomáha teraz púpave – ozvalo sa opať niekde pri mojej teniske?
Obzriem sa ešte raz okolo seba, ale nič nevidím, počkať! zazrela som dve
skákajúce ušká.
- Kto si?
- Brumo predsa.:)
- Brumo?
- ANO, Brumo som. Medvedík
- Medvedík lúčny malinký?
- Strednýý, Pozri ako vysoko vyskočím:
Vyskočil na slnečnicu, spravil tri saltaá, pozdravil slniečko a teraz sa spúšťa na púpavovom padáčiku. Vyvalí sa do trávy, usmeje sa a povie mi:
Zuzi ty trdlo, veď to som ja Brumo Tvoj Medvedik
- Čože? Ty ma poznáš? – začudovala som sa.
- Jasné už od čias Zuzky bábätka – dodal s úsmevom a načiahol sa labkou do uška: Páči sa, to aby si už nezabudla.
- Čo to? Tebe rastú v uškách nezábudky?
- Aano, aj orgovány, harmančeky, aj tulipány...ale to všetkým predsa! nielen mne.
- Aj Ľudom ?
- Jasne, že aj ľudom.
- Hmm nerozumiem...ani stopa po lupeni v mojom ušnom zvukovode ☹
- To sa stáva - Brumo konštatuje. Presne vtedy, keď človek zabudne robiť kotrmelce! najlepšie na rozkvitnutej lúke a 41x denne.
- Ahaa Heh - usmejem sa :)
- Ano ano, presne tak bez úsmevu nič nevyrastie :)
Posledná aktualizácia: 9. 1. 2020 23:23
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2620
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti