Basnicky.sk

Preveľa múk, slastí a radosti.
Preveľa už bolo hádok, myšlienok a starostí.
Plný kameň seba do tmy zahaľuje,
a len kladivo jeho vnútro odhaľuje.

Tvrdosť zem aj vnútro jej,
koľko krát som vravel jej?
A čo, že zmôžem tvor nebohý?
čo zmôže jeleň keď má do stromu zamotané parohy?

Úľava tá neprichádza,
ako hlas v pozadí švitorí,
dôvod, obsah, zmysel a cit mi nedochádza,
ako ďalej? V čo ma myseľ pretvorí?

Ajhľa zbadať, vidieť svetlo koniec tunela,
a spočívať v hniezde kde mláďa spočíva.
Uložiť sa naveky a či navždy zmysel môj,
lebo raz zničím tieto hradby a život bude môj.

A vôňa lesom pretečie,
láska v ušiach zazvoní.
Príde čo má prísť, čo je bezpečné,
čo zničí alebo pretvorí.

Búrka pravdy a slová sa stratia,
odraz temných hviezd.
Rána tmavé a dni svetla snáď už zajtra,
nebudú ma v moci viacej chcieť.

A keď nastane tá pravda,
oči odvrátia sa hneď.
Lebo krutá je myseľ ajhľa,
možno sa nevráti viacej späť.

Spájam hlboké, plytké a nepoznané,
spájam svoju podstatu.
Spájam to dobré, zlé aj uctievané,
spájam a vidím moju odplatu.

Hora slnka dobré zlým neskrotí,
pritom zmätok strach a búrka,
letí k hlave guľka,
a telo sa utopí.

Ono chlapci voda lieči,
ticho v tme len lež,
skutok šťastia pre mňa svieti,
prosím chyť ho no tak BEŽ!

Nestrhni sa zmyslom svojím,
neuhýbaj od pravdy,
nech to stojí čo to stojí,
dôkaz už mám, nevrav mi.

A tak bež nohami jeleňa,
nič nie je prekážka pre teba.
Bež za snom svojím,
bež aj za tým mojím.

Alfa, Omega, Krása.
Viac už netreba.
Viacej nie som sebe svojím,
čím viacej na svojích nohách stojím.

Posledná aktualizácia: 19. 12. 2019 12:00