Staviame stožiare, prosím vás načo?
Kapitán najväčší je predsa šašo.
Zabáva národ a dobre ho platíme.
Po celom svete zaňho sa hanbíme.
Robíme pochody dúhové farebné.
Žena a muž, je teraz zvrátené.
Ľudia sú zmätení ako sa správať.
Komu majú tlieskať, komu nadávať.
Háda sa pravica, háda sa ľavica.
Všetci sú aj tak len hnusná stolica.
Ktorá nás okráda aj celý štát.
Spláchnime ju, nie je čo ľutovať.
Zas ďalšie sľuby a to isté dokola.
Klamstvá a pretvárky, to je snáď predloha.
Za maskou z ovečky, schovaní vlci.
Okuliare ružové zložme si všetci.
Sme z toho zúfalí a nevieme, čo robiť.
Kto je ten pravý a komu veriť.
Kto chce viesť národ a pozdvihnúť zástavu.
Kto nás chce oklamať, kto chce len moc a slávu.
Takto to chodí už niekoľko rokov.
Zo slobodných ľudí spravili otrokov.
Sem tam sa vzbúria, keď po voľnosti túžia .
Chrbáty ohnuté však naďalej pod bičom slúžia.
SSIGO/88
Dátum vloženia 3. 9. 2019 03:32ssigo
(Krutá) realita
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2202
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti