Basnicky.sk

sťa sepsa vlieva mor do každej našej žily
do vény šľachetnej, kej padá božia moc
a niet viac sily vôľ, čo by ju porazili
už pulzuje nám z rán sťa by ju znásobili
hoc každý vraví vstaň a tvárou čel jej smelo
tak duch z nás odchádza, tak odchádza z nás telo
upadajúc viac v krok, čo krok len v ťažšej chvíli
je pannou presladkou, ktorú tak znásilnili
že úsmev zrezal z úst, že zrak jej matný darom
že spálil srdca bij, že naveky je zmarom
len vpred sa trmáca, do času ak má nutne
tak nevrav viac už jej, nech netvári sa smutne.