Basnicky.sk

Putujúc po ceste spomienok
Kde všetky sú ako v štrku kamienok
Uvedomuje si človek
Že minulosť už nevráti, snažiac sa akokoľvek

Možno dávnejšie chyby
A možno slov nedostatok
Malo na to nedobré vplyvy
Keď tam blikal nádeje plamienok

Zdá sa tvoriť kvapky sĺz náročné?
Sklamanie urobilo srdce vráskavé
No tie kvapky, horúce a láskavé
Boli azda poučné

Strácajúc sa v púšti nevedomosti
Keď bezbranným sa cítiš byť
Väzní ťa pocit úzkosti
Len v jeho blízkosti túžiš byť

Pár riadkov a pár činov
Núti ťa premýšľať nad ideou inou
A iba pohľady a dotyky letné tušili
Že celé telo mi odrazu vzrušili

I v situáciách
Kde celkom nepotrebné slová sú
I v prúdoch dažďa a zmiešaných emóciách
Myšlienky znova k tebe sa mi prenesú

Iniciatíva zo začiatku silná
Len predstava o pokračovaní u každého mylná
Človek hľadajúci si svoje šťastie
Len na miestach, kde aj posledný vyčistený je prach
Kladie si otázku, či vôbec ešte niekde rastie
Obzerajúc si okolitú prázdnotu, zmocní sa ho strach

Minúty samoty konca nemajú
Vnútro pohltiť môžu
Horlivosťou po ďalšom dotyku nariekajú
Vrátiť nevratné už nedokážu

Spomínajúc na to spojenie pier
Nehasnúcu vášeň v jednom z našich tiel
Zostáva s nenávisťou do zrkadla pozerať
Len bezmocnosť bude na mňa bude poctivo dozerať