Hra na hrany
ako veľmi ľúbime
byť nami
ako
svoje čierne vrtochy vystrihujú vrany
dobiela
hra nahrá
na zrkadlá
a my
nechceme byť nahí
hrana hrá
na kožuchy
na našu kožu prirastené
útechy
si prehrávajú čriepky vlahy
zrazu každý so záduchom
nahraný
škriabeme za ďalším kúskom
..
našliapujem na náľadie
pod nohami roztápa sa
stromoradie
ticho pradú
sny
Dátum vloženia 15. 1. 2019 22:02Dvojbodka
Tmy
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3140
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
https://www.youtube.com/watch?v=muFq0M1lp1A
22. 2. 2019 23:29 - Slave of love
Ej, presne toto dnes potrebovala moja duša...Krásne!
7. 4. 2019 01:48