Basnicky.sk

Bolesť a smútok som umlčala tichom. Včera, keď som si myslela, že vydychujem už poslednýkrát, mrzelo ma len jedno, že ťa už nikdy neobjímem, že už nikdy si nebudem môcť položiť hlavu k tvojmu srdcu a počúvať jeho tlkot.

Najšťastnejšie okamihy, keď som mala pocit, že takisto ako si sa ty vnoril do mňa, som sa aj ja vnorila hlboko do tvojho vnútra.

Bol to však len pocit? Nesplnené prianie?

Dnes som tu, sama a v bolestiach myslím len na teba. Je pár dní pred Vianocami a aj keby som sa inokedy nesmierne tešila a vkladala lásku do každej minúty, teraz to už nedokážem ...

A ty ani o ničom nevieš ... nespýtal si sa, ako sa mám... nepovedal si ... „chýbaš mi...“ ... Lebo ti nechýbam? Nemyslíš na mňa? Som pre teba bezvýznamná, len dievča, ktoré máš pre pár radostných okamihov?

Ja už neviem, kto som ... Nemám silu bojovať s bolesťou ani s tvojím nezáujmom ... Chcela by som vymazať moment, keď som sa rozhodovala, či ísť alebo neísť na naše prvé rande ... Chcela by som okríknuť a umlčať hlas, ktorý mi radil ísť ...
Dal si mi všetko, no teraz nemám nič, ani chuť ďalej ...