Keď noc rozprestiera náruč
má už dávno ozvracané topánky
a opľutú hruď
do ktorej sa zapierajú stáda
splašených ožranov
s kopytami v žalúdku
v tieni vyťahaných nohavíc a mikín
sú schované telá
nasiaknuté dymom
ako poťahy v robotníckom mikrobuse
a netrápi ich
že sú zbytoční
len chcú žiť
aj keď netušia
že sa narodia až vtedy
keď v nich umrie detstvo
z mnohých vyprchá
až na staré kolená
ako lacná voňavka
no je už príliš neskoro
na zabitie ľahostajnosti
vlak je už preč
aj keď mal dlhoročné meškanie
a tak si netreba prestať užívať
bohaté noci bohémov
s batožinou na stanici
pred vlakom života
treba prijať nezodpovednosť
Posledná aktualizácia: 27. 6. 2018 13:38
Dátum vloženia 27. 6. 2018 13:38nervaq
Teenagerom
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3129
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti