Basnicky.sk

Navonok pokojná, no vnútri umieram,
kopa mojich pocitov ma zvnútra zožiera.
Pohľad bez lásky, bez známky života,
oči už neplačú, je v nich len prázdnota.
Pocity úzkosti , drú sa von z tela,
no telo nezvláda to, je toho veľa.
Chce sa mi biť, ničiť a plakať,
chcem toho veľa, nechce sa mi čakať.
Nevládzem pohnúť sa, telo sa bráni,
tá trocha šťastia nepomôže ani.
A tak len sedím, ticho a sama,
pocity úzkosti, zväčšuje sa rana.
Pichne ma pri srdci a znova zažívam,
plač, bolesť, lásku, hnev, seba zas ubíjam.