Sebe sa podobáš
v nahote kľúča
od zabudnutých dverí,
keď zhasli hviezdy,
rozžiaril sa deň.
Len vlákna detstva
ostali
po obnažení pier.
Tak ako slnko
vieru zaostrí,
do zeme vreže
nové štepy,
tak jarou
konár vypučí.
Tak stále viac
chápeš ty sám seba.
Vo svojej vývrati.
Dátum vloženia 22. 6. 2018 10:30andreslaw
Stále viac
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3415
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti