Dear J.,
píšem Ti list, tak ako sa to robievalo voľakedy.
Dúfam, že Ťa pohladí.
Pár slov, v ktorých Ti chcem povedať, že som zistila, čo robia v zime korytnačky :) a že máš srdiečko,
ktoré hreje.
Oficiálne si vraj tie korytnačky vyhrabú hlbšie vo vode takú nejakú jamu.
Už keď sme sa prvýkrát stretli, keď si vchádzal do Cafe S. a usadil si sa smerom k parketu, pocítila som
zimomriavky.
Do tej jamy sa potom schúlia, ich metabolizmus sa spomalí.
Tie zimomriavky sa šíria od končekov prstov na nohách až po
A v takom úspornom režime vyčkajú do jari.
čučoriedky na perách.
Rozmýšľam, či úplne spia, alebo si len tak podriemkávajú a či sa im niečo sníva.
O čom korytnačky snívajú? To je question nr.2 :)
Možno o Krídlach.
Ktoré keby mali, vyleteli by vysoko k oblohe a tam si len tak ľahli na mäkkučké slnkom vyhriate oblako-postele.
Podľa mňa tie krídla naozaj majú, len si ich chránia pod pancierom, to aby sa im nič nestalo, a preto vlastne chodia aj tak pomaly :)
Aj človek ich má, no nemyslím tým lietadlá, balóny ani vzducholode. Ale krídla. Teda každý má iba jedno, to druhé hľadá
a keď ho nájde
vzlietne k oblohe, k Slnku, ku hviezdam až na Mesiac.
Takže takto nejako to je :)
Idem teraz pretočiť stranu v čínskom kalendári,
ale ešte pred tým, chcem Ti dať pusu a pošepnúť Ti, že keď sme spolu v objatí,
mám pocit, akoby sme
lietali.
Dátum vloženia 10. 2. 2018 19:54Zoja
S láskou Z.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3462
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti