Basnicky.sk

Načínam novú kapitolu.
Nebudeš v nej.
Ani ju nebudeš čítať.
Pocit vytrhnutej strany
A že: načo ju písať?
Bol si jediný
čo v tých riadkoch
cítil moje modriny,
aj všetko to extra,
niekedy priveľa...
Možno aj seba?

Videl si ma inak ako ostatní
A krajšie ako ja
Ušli sa ti mnohé moje úsmevy
A mne tie od teba
Alebo boli z kávy?

Vypočul si si moje sny:
gurmánske výlety,
výstrely z luku,
vegánske podvody,
radosť z hluku...
Dobre, v tom možno nie si jediný,
som extrovert,
ale ako jediný
občas nejaký splnil si.

Bolo by toho viac,
Ale prišiel čašník
A vykázal nás
Z raja

Moja najbolestnejšia kapitola,
Už len,
Ako ťa nazvať,
vždy bol problém ťa pomenovať...