Basnicky.sk

Keď lístie z kríkov a stromov opadá,
čarom farieb príroda prekvitá,
je tu jeseň, najkrajšia časť roka,
aj keď za letom vchádza clivota.
 
Leto končí, však spomienky ostali,
ako sme v bystrom potôčku šantili,
plávali, špliechali, oj super bavili,
slniečko hrialo a my sme vystrájali.

Po dolinách, po štítoch lozili,
do kroku sme nôtu ej-hoj nôtili,
v štítoch Tatranských končiaroch
orly vôkol nás lietali, vošla radosť.

Kamzíci smelo na nás hľadeli,
po skalách húfne veselo skákali,
závideli sme im ich pohyb rezký,
to je tvár Božia a my svet detský.

Ej  už vtáčence sa s letom lúčia,
do teplých krajov letia, letia,
isto na jar sa do hniezd vrátia,
za pobyt štebocú vďačia, vďačia...
 
Oj, prvý sniežik mierne poletuje,
poľná zver sa na zimu hotuje,
noru, krm i vrátka si richtuje,
bo tuhé mrazy len tak prežije.
 
My sa už hustému sniežiku tešíme,
lyžovačku, zjazdy si zas skúsime,
snehuliakov slávnych postavíme,
guľovačkou vtipnou sa pojašíme.
 
Tak, toto je pôvab našej detskej duše,
ktorá sa teší každej ročnej zmene,
teplému letu, či chladnej zime,
kvitnúcej jari a čaru jesene.

Nuž, nech táto radosť v nás stále žije,
tešiac sa z prírody, že ju krásnu máme,
ona nás poteší vzácnym povzbudením,
by sme mohli iným slúžiť požehnaním.