Basnicky.sk

Raz sa možno naučím znova písať básne
Keď zas bude prečo a pre koho vlastne
Vkladať do nich nie len rým, no aj srdce celé
Robiť slová farebné, nie len čierno-biele

Raz sa možno naučím aj na gitare hrať
Leží vedľa v kúte a už padá na ňu prach
Tón po tóne pomaly, falošný či nie
Pre susedov cez stenu to bude trápenie :-D

Raz sa možno naučím ráno vstávať presne
To bude čas s gitarou z básní skladať piesne
Škoda len, že netuším, ako znova začať
Kam sa pozrieť, kam sa pohnúť a kam vlastne kráčať

Raz sa možno naučím, ako byť „ten pravý“
Ako nebyť sklamaný a nemať tieto stavy
Nadýchnem sa pred tebou... vlastne tu už nie si
Tak to skúsim osamote, pred zrkadlom kdesi

Raz sa možno naučím znova písať básne
Chcel som písať pre teba, teraz je to zvláštne
Kam tie slová poslať mám? Komu, keď si zavrela?
Dám to jemu, ak ho nájdem. Áno, tvojho anjela.

Raz sa možno naučím aj na gitare hrať
A bude to znieť dobre aj susedom, snáď
Zahrám tóny môjho srdca, keď si bola blízko
Symfóniu jemných citov, budem to hrať nízko

Raz sa možno naučím skladať vlastné piesne
Môj hlas bude falošný a bude znieť desne
Budem spievať pre seba o ostýchavej kráske
O smiechu aj o slzách a nevpustenej láske

Raz sa možno naučím všetko to, čo chcem
Naučím sa chápať dôvod, prečo milujem
Porozumiem životu a pochopím seba
Jedno, čo však nedokážem, je vrátiť zas teba…