Basnicky.sk

Pred tristo rokmi svetlo sveta uzrelo,
dieťa cisára španielskeho Karola IV.
Najvýznamnejšia to žena habsburskej dynastie,
kľúčová panovníčka v 18. storočí v Uhorskej politike.

Podobizeň Márie Terézie nájdeme všade,
ako rázny pohľad bledej okrúhlej tváre.
Rámujú ju drobné lokne, oči modré,
v nabubrených šatách v korpulentnej póze.

Ešte ako dievča sa dobrosrdečne veselila,
hrala, spievala, tancovala i zabávala.
Jazdu na koni i jazdecké turnaje mala v záľube,
pod dohľadom Jezuitov sa venovala výučbe.

V osemnástich rokoch uzavrela manželstvo plné lásky i úcty,
čo bolo prekvapivo vzácne u vtedajšej šľachty.
Ako silná katolíčka oplývala vysokým morálnym kreditom,
i keď jej manžel František sa flirtom s inými ženami nevyhol.


Za 19 rokov sa im narodilo 16 detí,
i v tom je nám vzorom, keď pôrodnosť sa u nás rúti.
Deti viedla k zbožnosti, vyžadovala poslušnosť,
mnohé sa stali osobnosti, užitočné pre spoločnosť.

V Prešporku - Pozsony - dnešnej našej Bratislave,
v roku 1741 konala sa jej korunovácia v sv. Dóme,
Uhorský prímas jej svätoštefánsku korunu na hlavu dal,
a po príchode do mesta zavládlo nadšenie - elán - aplauz.

S korunováciou panovníčka zdedila i problémy,
vtedajší stav monarchie bol zaostalý, ťarbavý.
Oslabená ekonomika, zanedbané spustnuté provincie,
nedostatočne pripravené vojsko – oj, a vojny začínajúce.

Chcela žiť v mieri - vyhnúť sa vojnovým konfliktom,
čo bolo v tých časoch príliš neľahkým problémom.
Tiež zákazmi, zaobchádzaním a tvrdou výchovou,
chcela - no neuspela - asimilovať Rómov.

Za 40 rokov jej vlády Tereziánske reformy obstáli,
v každej žitia oblasti, iniciovala pozdvihnutie krajiny.
Nariadila povinnú školskú dochádzku, zrušila mučenie,
zakázala mágiu, čarodejníctvo i hazard na kráľovskom dvore.

Vďaka jej osvietenosti život našich predkov sa zlepšil,
Slováci, môžeme byť hrdí, že náš hrad jej trón vlastnil.
Preto, z vďaky poďme, jej zbúrané súsošie obnovme,
a ulicu či námestie po najvzácnejšej panovníčke, nazvime.