Ľudia sa ma zvyknú pýtať
prečo vlastne píšem básne....
Možno preto že keď zhasnem
občas nedokážem dýchať...
Nečakám, že ma môže niekto chápať
lebo keď sa tie klávesy dotknú mojich dlaní
obklopí ma tma, v ktorej začnem tápať...
a to je dôvod, prečo pianisti zomierajú sami
A nech robíš čokoľvek, neutečieš pred nimi...
a tvoje slová budú stále viac verné
je to ako život, snažíš sa hrať bielymi
no ak chceš symfóniu, trafíš aj tie čierne....
V jednej ruke držíš papier, druhou vrývaš srdce
no to čo v tebe drieme pre nich nie je šokujúce
málokedy chápu, že tá báseň si ty sám...
na pokraji brehov sveta, ktorý nepoznám
Žiadne klišé, ja len píšem, to čo vnútri cítim
papier je bojové pole, kde neprehráš s nikým....
A hoci sa naozaj snažíš, robíš čo sa dá
obetuješ všetko ale aj tak nevyhráš....
Dátum vloženia 12. 5. 2017 00:47LevieSrdce
Prečo píšem básne..
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3341
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- ketrin1702
Wau, pekné, je v tom cítiť duša...
3. 12. 2017 21:00