Basnicky.sk

Už druhú knihu odmietla som.
Nie, že by písmená ma omrzeli,
ale význam, ktorý stále niečo iné,
zvodné ponúka
prestal byť len zážitkom.
A taká fáma potom z toho,
že sama spím, či nespím, neviem
len stretnutie s pádom priamo pod oblohou,
toho sa bojím.
Vo všetkých predsa spoznať niečo živé aj mŕtve,
ale bôľ, že ja budem tá, čo opäť padla
nie je príliš skromný.
Tak, dobre.
Len prejdem sa a popočúvam hory,
bez záväzkov.
Keby ony boli by tým časom nezletilým hnané,
nikto nevyšiel by v ústrety ich krás,
ale preto, že ich pohľad, dotyk,
všetko pôsobí tak rozčarovane,
túžime zahojiť tam, priamo v srdci slobodnom
každé staré milovanie.