Basnicky.sk

V izbe sedím na stoličke,
ruky ležia na stole.
Všade prázdno, mŕtve ticho,
Sťa starom, opustenom kostole.

Strašné teplo sa ma teraz zmocnilo,
moje telo horí, a smutná duša takisto.
Pýtam sa, má ešte zmysel dáky,
vôbec život takýto ?

Možno by aj niekto vravel áno,
no ja si myslím,
že pre mňa už šťastia viacej,
na tomto svete nieto.

V izbe kráčam, rozmýšľam,
ako sa môj príbeh konči ?
o tom stále premýšľam,


Nakoniec ma predsa niečo napadne,
síce kruté, no hlavne, že to pomôže.
Vďaka tomu všetke moje trápenie,
raz a navždy odíde.

Zazriem vedľa, bližšie podídem,
nakloním sa, spadnem.
Síce svoj čin ľutujem,
vlastnej hlúposti sa čudujem.

Je isté, že ho už nikdy nezopakujem,
pretože po krátkej chvíli,
bez rozlúčky odídem.

Posledná aktualizácia: 28. 2. 2017 22:13