Basnicky.sk

Ležíš vedľa mňa
s vlasmi pokojne vytečenými
na hluchonemom vankúši

akoby sa zajtra nič nestalo
no už viem viac
ako predpovede
o zániku zeme


urážaš úsmev
svojim ksichtom
na ktorý pasuje už len
hlina

slizké nohy
mäkkýšov

amputované lístie
z hrôzostrašných stromov

pažravá tma
s bezmocnými výkrikmi
v bruchu

roztrhané mäso
voňajúce do diaľky
pre nemé zakrádanie sa
šelmy

čierna krv





spíš nevysvetlená
pretože ešte viem málo
na tvoju vraždu

a za oknom cválajú
nápory vetra
s tušením v sedle

kiežby ma zradila myseľ
a bahno sa dalo zmyť
ľahkým dažďom
kĺzajúcich prstov
po včerajšom tele
no brodíš sa v bažinách
až po krk

zajtra ho podrežem
a oslobodím svet
od ťažoby pohľadov
na teba