Basnicky.sk

Veríte v osud ? Ja áno. Môj príbeh začína z čias moderných technologii , vymletých detí za počítačom , úplne o ničom smartphonov a oveľa viac z doby kedy sa ľudia rozhodli tráviť čas pred monitormi týchto primitívnych strojov . Je to 21.storočie.
Som človek vo vývine ako rada hovorím , som v podstate pubertálne decko ktoré zo dňa na deň mení svoje názory , raz som z myšlienkami tam a raz inde . Tiež som si uvedomila moju prudkú zmenu nálad v poslednej dobe ,ale to je na môj vek úplne normálne , aspoň si to niektorý ľudia myslia. Môžem aj povedať , že som tichý introvert . Viem sa síce zabaviť ale nie s každým , mamka mi niekedy poviem , že pôsobím takým neprípustným dojmom , niekedy zas salamistickým , čo mi osobne hlavne v škole na hodine telesnej výchovy strašne vadí , hlavne v tedy ,keď hráme volejbal , pretože učiteľ akoby si svoju zlosť vybíja iba na mne, pretože pôsobím tím dojmom.
Ráno som vstala , trebalo mi sa prezliecť,najesť a umyť zuby . Pravdaže mi to osobne trvalo dosť dlho keďže v noci idem neskoro spať . Lenže tu sa to už zamotáva , nepozerám v noci dlho do počítača len preto , že sa chcem baviť . Pravda je trochu odlišná od tých mylných predstavách čo si môžu viacerý myslieť. Robím to kvôli tomu aby som sa nemusela tak skoro ráno zobudiť , viete keď idete spať zatvoríte svoje oči a potom ich otvoríte a začína nový deň . A práve to nechcem , zase začína tá rýchlosť života . Ráno , na obed, večer i v noci. Všetci sa niekam tak plašíme a kvôli čomu !? To ma už fakt unavuje a príde mi to celé hlúpe .
Po splnení tej rannej rutiny pred školou som sa do nej bohužiaľ mohla vybrať a nebolo to s úsmevom. Cestou tam som sa obzerala po ceste , po oblohe , po prírode i budovách okolo mňa. Užívala som si tie posledné chvíle takzvanej slobody pred tím než zasadnem do školskej lavici po ktorej som sa po určitom čase aj dostala .
Tak ako všetci ľudia sú iný a svojim spôsobom výnimoční , tak to isté platí aj o učiteľoch ...........................