Koľkokrát zaznie pieseň,
čaro rúk rozprestrie sa
na oblohe,
a slnko stále vyššie
kráča a počúva.
Koľkokrát ešte zašteboce
láska vo svojom hniezde,
a vášeň v nebi zablysne sa
akoby otvorila vnútro v nás.
Tak stvorila si zem
svoje nebesá,
tak z hrdla žlny vzišiel
radostný džavot.
Prenikáš pod kôru
vlastnej mysle,
stále sa blížiš
sťa červ ku miazge.
Tak ako ranný výkrik vlahy,
keď zastavil sa v rose čas,
vypadli hviezdam slzy.
Opäť tú pieseň počúvaš.
Dátum vloženia 14. 2. 2017 13:37andreslaw
Vtáčia Valentínka
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3182
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti