Mells
Tanec motýľov
Stála som tam, akoby prilepená. Slnko ma práve zalievalo teplom svojich lúčov.
- Ach, aký len výborný pocit - Pomyslela som si, medzitým okolo mňa poletovali motýle tisícich druhov a farieb, bolo to, akoby sa tam zrazu zhromaždili všetky motýle sveta.
Len tak jemne, bez možností odporu poletovali. Pripomínalo mi to niečo, ako tanec. Tanec medzi motýľmi a tichým, osviežujúcim vánkom, ktorý ma bozkal na líca.
Akoby mi chceli niečo naznačiť, alebo povedať. Ja som sa však akokoľvek snažila pochopiť ích reč, nechápala som.
A potom tam boli aj kvety. Ruže, ľalie, jazmíny a mnoho iných. Tie, aj keď nevedeli prehovoriť, či hýbať sa, no aj bez toho dokázali mne a aj celému svetu prezradiť viac, pomôcť či povzbudiť v ťažkých chvíľach. Zdali sa mi múdrejšie ako ktorýkoľvek iný tvor prírody.
Stačil iba jeden pohľad na ich krásu, v ktorej sa im nikto a nič nevyrovnal.
- Ako by len mohol ?
Veď stačilo iba raz dotknúť sa ich jemných lupienkov, z ktorých práve oschýnali aj posledné zvyšky rannej rosy, už sa aj tomu naj nešťastnejšiemu človeku objavil úsmev na tvári. Tvár sa rozžiarila. Hnev či nenávisť by ste vtedy u človeka márne hľadali, hoci by ste celé noci ba i roky bádali, nič by ste aj tak nenašli. Pretože už na ich miesto v ľudskej duši veci tisíckrát lepšie, drahšie nastúpili. Nádej, láska či pozitivita, áno to práve oni tú čiernu, chladnú dieru v duši človeka, raz a navždy zaplnia.
Posledná aktualizácia: 10. 1. 2017 23:42
Dátum vloženia 10. 1. 2017 23:25- Ach, aký len výborný pocit - Pomyslela som si, medzitým okolo mňa poletovali motýle tisícich druhov a farieb, bolo to, akoby sa tam zrazu zhromaždili všetky motýle sveta.
Len tak jemne, bez možností odporu poletovali. Pripomínalo mi to niečo, ako tanec. Tanec medzi motýľmi a tichým, osviežujúcim vánkom, ktorý ma bozkal na líca.
Akoby mi chceli niečo naznačiť, alebo povedať. Ja som sa však akokoľvek snažila pochopiť ích reč, nechápala som.
A potom tam boli aj kvety. Ruže, ľalie, jazmíny a mnoho iných. Tie, aj keď nevedeli prehovoriť, či hýbať sa, no aj bez toho dokázali mne a aj celému svetu prezradiť viac, pomôcť či povzbudiť v ťažkých chvíľach. Zdali sa mi múdrejšie ako ktorýkoľvek iný tvor prírody.
Stačil iba jeden pohľad na ich krásu, v ktorej sa im nikto a nič nevyrovnal.
- Ako by len mohol ?
Veď stačilo iba raz dotknúť sa ich jemných lupienkov, z ktorých práve oschýnali aj posledné zvyšky rannej rosy, už sa aj tomu naj nešťastnejšiemu človeku objavil úsmev na tvári. Tvár sa rozžiarila. Hnev či nenávisť by ste vtedy u človeka márne hľadali, hoci by ste celé noci ba i roky bádali, nič by ste aj tak nenašli. Pretože už na ich miesto v ľudskej duši veci tisíckrát lepšie, drahšie nastúpili. Nádej, láska či pozitivita, áno to práve oni tú čiernu, chladnú dieru v duši človeka, raz a navždy zaplnia.
Posledná aktualizácia: 10. 1. 2017 23:42
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 4830
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
pekne vytvorená atmosféra, k záveru trošku klišé, ale úvod to celé držal na relatívne dobrej úrovni (aspoň u mňa)
myslím, že ti próza ide lepšie
16. 1. 2017 18:39 - Mells (napísal autor básne)
Mrakoplaš
Ďakujem za kritiku aj pochvalu, tvoje slova sa budem snažiť zobrať si k srdcu
17. 1. 2017 22:59