Lano bez konca
Čo núti obzerať sa späť
Nepresvedčím žiadne uši a to
Jedno oko
Ešte polospánkom zlepené
Čaká na mňa každé ráno
Keď prechádzam okolo, tam,
Kde som vtedy stála ..
Niekedy sa už v tomto meste nevyznám
Tie budovy na Župnom
Neprestali rásť
Dochádzajú slová
Prehrávam tie staré slučky
Obloha lenivo sa spúšťa dole
Ako keby o nás vedela...
Dátum vloženia 8. 12. 2016 22:23polstjärna
Nstlgck
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2215
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti