Tikot nástenných hodín,
hrám šach mat so svojím životom.
Pri stene stojí kolovrátok,
veľa slov nevypovedaných.
Miluješ alebo už nie,
dávame si zbohom?
Na hlavu si sypem popol
som tu s novým životom.
Deň striedam nocou,
úsmev so slzou,
šťastie pretkané nešťastím,
raz sme spolu inokedy je to rozbité medzerou.
Dúfala som v šťastný deň,
keď si povieme pred oltárom svoje áno,
zmizol si, zostal už len tieň,
okolo mňa lieta množstvo otázok.
Boh ma tresce, panika mi telom preniká,
prosím o odpustenie,
už len ten čas potichu tiká,
prichádza bolestivé besnenie.
Ostávam stáť sama na križovatke,
čierna s bielou sa myká,
tvoj dych na mojej pokožke,
po milovaní svitá..
Dátum vloženia 7. 12. 2016 22:31patris
Každodenná tragédia
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2820
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti