Vrátiť sa na miesta, ktoré sú už stratené,
držím kľúč života, otváram hrdzavú bránu,
všetko je zrazu tak pomalé, nevšedné,
strácam rozum, bolesti prenikajú.
Kreslím dúhu do čiernej zeme,
diabol pokušiteľ vytvára jemný vánok,
bozká ma na prsia,pery, vkladá ma do vane,
nastáva čas, dýcha mi na hruď, spánok.
Strácam zem pod nohami,
vidím vesmír z diaľky,
kričím do ticha medzi stenami,
tá vášeň je už preč, nie medzi nami.
Cítim ten chlad v tvojom objatí,
zmizol si tak rýchlo ako si prišiel,
sme si už tak stratení,
možno ten čas správny nadišiel.
Viem, že to už nemá zmysel,
aj tak som silná, bojujem s démonmi,
kričím, kde už mám spečatený svoj ortieľ,
prechádzam sa medzi rozpadnutými svetmi.
Dátum vloženia 7. 12. 2016 21:52patris
Zruinovaný svet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3084
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti