Basnicky.sk

Keď dúhy na nebi bolo už dosť,
keď z domáceho stane sa hosť,
keď nevládze telo ani duch v ňom,
zistíš, že život bol krásnym snom,
vtedy pútnik vydá sa na ďalšiu zo svojich ciest,
a biele hviezdy na pleciach ho budú ďalej niesť,
až kým neskloní sa posledná ľalia,
kým polnočný vlak nevráti sa.
Opäť bude počuť len trávy tichý šum,
tmavá noc vystrieda mnoho lún,
spomienka navždy plameňom sviečky bude,
ale taký je krásy bytia smutný údel...