Basnicky.sk

Načo ospravedlnenia
keď sú to len frázy?
Načo milé slová
keď ťa v srdci mrazí?

Načo vravieť sorry
keď ťa to nemrzí?
Načo vravieť prepáč,
keď máš chuť byť drzý?

Ľudia navykli si všetko vysvetľovať.
A keď niet čo, treba fantáziu dodať.

Nezáleží na realite, zdá sa,
ale len na dobrom dojme.
Ľudstvo preteká sa
kto lož lepšie pojme.

Vymyslieť si niečo
čo každého dojme,
hlavne nezčervenieť
hneď pri prvom pojme.

Budovať si imidž
a tváriť sa múdro.
K tomu vtipné hlášky
a je z teba truľo.

Trasieme sa, kto dá lepší vtípek
a rátame lajky na FB.
Nútime sa k smiechu, tancu, klikom
a robíme si promo nielen na webe.

Snažíme sa byť niečím, niekým.
Chceme vyzerať.
Chceme mať svoj fanklub
lúzrom nasierať.

Pritom sami sme prehrali.
Stratili sme seba.
Budovaniu niekoho sme sa oddali
no zabudli sme pri tom kým sme boli.

Stratili sme prirodzenosť
už nevieme čo nás bolí.
Už nevieme čo nás teší.
Nevieme čo máme radi.
Príliš sme sledovali iných
a koho by mohli mať radi.

Vhĺbiť sa do seba
a byť opäť malá.
Spomenúť si na svoje sny,
na to čo som mala rada.

Čo sa stalo, sa už neodstane.
No čo sa nestalo, sa ešte možno môže stať.
Stroj času nemáme no so životom sa dá pohrať.
Vrátiť sa v čase do detstva, nie naozaj, len v mysli.
Možno, že tam aj vypátram čo chcem a čo si myslím.