Chcem povedať o zastavení ranou,
a o živote v rýchlosti,
nadobúdanie síl a bez veľa pádov
to nie len ide, strácajú zmysel známosti!
Zrýchľovať je treba zas odrazu, pretože spánok
nedá sa dosiahnuť, potom zámok mení sa často
a zrazu jaj bolí a zrazu miesto utlačené
keď nevieš kam ideš, z bolesti oči sú zahmlené
po pár dňoch sa to vyrovná a myseľ vie sa ukázať prepätá
keď tvoja frajerka je ničia, a ešte nadmieru vymletá
a potom povieš si, že rýchlosť išla len strop ťa skolil,
svet má priveľa prekážok, aby si ich pridávaním boril
Takzvaná úroveň rýchleho ducha, je tých čo si dokazujú
nevedia stále nevedia koľko na seba snujú
tam je to motív detí aj tých starších, ktorí mali ľahkú hlavu,
lebo sa v liekoch našli a tí ostatní museli bojovať.
a pridávaním rýchlosti doháňaš padajúce ťažkosti pohne ťa slabosť v správnosti
keď strácaž v žití možnosti, keď zmieraš lacno od zlosti a slabneš z podlostí.
Dátum vloženia 13. 9. 2016 04:58siedmy
Nema
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2345
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ľudo
ta daj ešče
13. 9. 2016 18:14