Basnicky.sk

Večer spolu pri jazere
kĺžu sa kamienky doň
keď líca červenou
máš vyfarbené
a stojaté jazero
stáva sa tým pocitom

dívam sa ako Mesiac
na nebi sa čnie
celkom inak vidí spln
ten čo je zadaný
voda tam v diaľke
to tiež vie
prekročiť hrádzu
že všetko zaplaví

noc ako na podnose
nosí tmu k nám
vo vzduchu
chytám pohľady z minulej
kým priblížim sa
k tvojim ústam
a zabudnem svoje meno
v minúte idúcej

šťastie cez úsmev
vyvrie zo mňa von
keď v objatí nájdem
čiarky za vetami
fakt že ďaleká je
cesta k oblakom
ma upokojuje
pri ďalšom svitaní